predmet :

ZÁKLADNÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY V MEDICÍNE

    prednášajúci :  Prof. Mudr. Jakuš 
Historický vývoj medicíny a jej metód

Medicína - najstaršia veda, súvisí s uvedomením si bolesti a snahou ju odstrániť Kultové liečiteľstvo - sugescia, zaklínanie, obete bohom. Prírodné liečiteľstvo - napr. bylinkárstvo

I. Medicína prvotnopospolnej spoločnosti - 1. etapa primitívneho liečiteľstva, kombinácia kultového a prírodného liečiteľstva (napr. primitívna chirurgia pri trepanácii lebky u ľudí s nádormi, alebo pri epilepsii s cieľom vyhnať z hlavy zlých duchov).

II. Medicína otrokárskej spoločnosti (5000 p.n.l.) - medicína staročínska, staroindická, medicína starého Grécka a neskôr medicína Rímskej ríše. Liečenie chorých v chrámoch, neskôr v príbytkoch lekárov. Cieľom bolo aby nielen otrokár, ale aj otrok a vojak bol silný a zdravý 
- Medicína Starého Egypta: 4 prvky - vzduch, voda, oheň, zem. Špecializácia medicíny na očné, kožné, útrobné, zubné. Predstaviteľ - Ihmotep (balzamovanie mŕtvych)
- Medicína Asýrska a Babylonská : Choroby ako dôsledok hriechov, prvá systemizácia chorôb (choroby duševné, pohlavné, prenosné, základy hygieny (kanalizácia). Chamurapi - vládca Babylonu - jeho zákonník stanovil odmenu za výkon lekára, ale aj zodpovednosť lekára za svoju prácu.
- Medicína Starej Číny: bylinkárstvo (žeň-šeň). Názor na choroby vychádzal z filozofie Jan a Jin. "Jan"- sila aktívna, mužská vytvárajúca životné teplo. "Jin"- sila pasívna, ženská, chladná. Liečebná metóda - akupunktúra ( vpichovanie kamenných, neskôr kovových ihiel do 600 miest na tele ).
- Medicína Starej Indie: na rozdiel od ostatných kultúr boli možné pitvy, rozvoj chirurgickej techniky - poznali asi 120 nástrojov, kolíska plastickej chirurgie, rastlinné lieky.
- Starogrécka medicína: mala hlavný vplyv na medicínu v Európe. Kult lekára Asklépia (boh medicíny) - znak medicíny - palica s omotaným hadom. Lekári boli súčasne filozofmi (Aristoteles, Platón, Demokritos). Najvýznamnejší lekár staroveku bol Hippokrates (známa je jeho prísaha). Je to zakladateľ vedeckej, racionálnej medicíny (v organizme pôsobia 4 šťavy - krv, žlč, hlien, čierna žlč, ktoré podmieňujú zdravie aj temperament človeka). Poznal vyšetrovacie metódy perkusiu a auskultáciu. Liečil na základe morálneho príkazu: nihil nocere .
- Medicína Starého Ríma: vojenská medicína, lekármi boli najmä Gréci: napr. Asklépiades (zaviedol tracheotómiu a potné kúry). Galenos - asi 400 lekárskych diel. Mal dobré anatomické znalosti - objavil hlavové nervy, liečil horúčku studenými obkladmi atď.

III. Medicína feudalizmu - začína rozpadom Rímskej ríše (4 stor. n.l), nevoľníci, poľnohospodárstvo, presuny kmeňov, častý výskyt pandémií ( mor, cholera, kiahne).
- V Európe bola medicína po celý stredovek v područí cirkevnej ideológie (scholastiky, teologické učenia), ktoré brzdili rozvoj vedy. Medicína v kláštoroch (mnísi). Cirkevný zákaz pitiev a operácií. Ibn Sinna - Avicenna - lekár, prírodovedec a filozof. Napísal celú encyklopédiu medicíny. V chirurgii zdôrazňoval potrebu zručnosti a anatómie.
- Medicína Renesancie - vplyvom humanizmu rozvoj prír. vied i medicíny. Padov, Bologna. Predstavitelia: Serveto - spoznal funkciu pľúcneho obehu. Vesalius zakladateľ vedeckej anatómie. Ján Jessenius Jesenský - rektor Karlovej Univerzity v Prahe, prvá verejná pitva v Európe - 8.-13. 6.1600, bol popravený po bitke na Bielej Hore v r. 1621.

IV. Medicína konca feudalizmu (od 17 stor.) - pokrok v medicíne súvisí s rozvojom filozofie 
humanizmu, renesancie a racionalizmu. V medicíne sa rozvíja samaritánstvo (ľudomilstvo, charita). Zostrojenie mikroskopu Leeuwenhoekom v r. 1670 viedlo k rozvoju medicíny odhalením bunky. Predstavitelia: Wiliam Harvey - objaviteľ krvného obehu (1628), rozvoj fyziológie srdca a ciev, predpokladal že medzi artérie a vény sú vradené kapiláry. Rozvíjal embryológiu. Marcello Malpighi- popísal filtračný aparát v obličke a zloženie alveolov. Marcus Marci - český lekár uplatňoval fyziku a matematiku v medicíne. Písal o vplyve mechaniky a svetla na organizmus. Popísal mechanizmus tzv. protinárazu, pri zlomeninách lebky. Opísal základy priestorového a farebného videnia. Sydenham Thomas anglický lekár (anglický Hippokrates) - skúmal infekčné choroby, podagru(dna). V tejto dobe počet ránhojičov-felčiarov 
a kúpeľníkov klesá, stúpa počet bakalárov a magistrov vedy lekárskej.

V. Medicína skorého kapitalizmu (18 stor) - koniec vlády Márie Terézie, rozvoj vedy (Lomonosov, Lavoiser). Funkcia lekárov sa dostala pod kontrolu štátu. Rozvoj lekárskych fakúlt. Skúmala sa najmä nervová činnosť. Vytvára sa patologická anatómia a pracovné lekárstvo ako medicínske odbory, značný rozvoj chirurgie a pôrodníctva. Procházka Jirí - významný český anatóm, fyziológ a očný lekár. Rozvíjal učenie o funkcii nervového systému. V r. 1776 Angličan Jenner Edward- objavil očkovania proti pravým kiahňam (tekutý obsah pľuzgierov kravských kiahní očkoval deťom aby získali imunitu a nedostali kiahne pravé). Rayman Jan - uhorský lekár, priekopník variolizácie (prenos zriedenej tekutiny z pľuzgierov chorého na zdravého človeka - skúsil to u svojej 2a pol ročnej dcéry). Hahnemann Christian Fridrich Samuel - zakladateľ homeopatie (spôsob liečenia "podobného podobným"). Rozvoj homeopatie v Paríži, vo Viedni bola dlho zakázaná. Rakúšan Mesmer Franz Anton - zakladateľ teórie živočíšneho 
magnetizmu, založeného hlavne na sugescii.

VI. Medicína rozvinutého kapitalizmu (19. stor.) - obdobie Marxa, Engelsa Parížskej komúny a buržoázno - demokrat. revolúcii. Vo vede Mendelejev objavil periodickú tabuľku chemických 
prvkov, Charles Darwin - objav dedičnosti a premenlivosti. V medicíne sa zaviedol pokus na zvierati, vznikla mikrobiológia, bol založený Červený kríž ako medzinárodná organizácia pomoci chorým. Predstavitelia: Liebig Justus - zakladateľ lekárskej chémie. Wilhelm Karl Fridrich - fyziológia močového ústrojenstva, výskum krvného obehu. Ivan Petrovič Pavlov -skúmal vyššiu nervovú činnosť u psov, podmienené reflexy slinenia, nervovú reguláciu slinenia. Jan Evangelista Purkyňe - český fyziológ, jeden z najvýznamnejších svetových fyziológov. Výskum zraku, teórie videnia, objav bunky ako základnej stavebnej jednotky, objav nervových vlákien v srdci. V r.1862 založil Spolok českých lekárov. Karel Rokytanský viedenský lekár patologický anatóm. Za život vykonal vraj 80 000 pitiev. Ivan Michaljovic Sečenov ruský fyziológ - študoval reflexy. Rudolf Virchow - nemecký patologický anatóm študoval chorobné stavy rôznych typov buniek v tele. Einthoven Willem - študoval elektrické potenciály v srdci a 
funkciu prevodového systému srdca. Zostrojil prvý EKG-raf. Lister Josef - anglický chirurg, zakladateľ učenia o antisepse, použil karbol pri vymývaní operačných rán. Mendel Johan Gregor – moravský prírodovedec - objaviteľ zákonov dedičnosti. Semmelweis Ignác - maďarský lekár zakladateľ učenia o asepse. (zaviedol umývanie rúk lekárov chlórovou vodou a znížil tak výskyt sepsy u rodičiek po pôrode). Škoda Josef - český lekár, zdokonalil vyšetrovanie posluchom (auskultácia) a poklopom (perkusia). Claude Bernard - francúzsky lekár, zakladateľ modernej experimentálnej fyziológie. Robert Koch - zakladateľ bakteriológie, objavil pôvodcu TBC, pôvodcu antraxu, pôvodcu cholery. Ilja l. Mečnikov - ruský imunológ, objaviteľ fagocytózy. Louis Pasteur - francúzsky chemik, zakladateľ mikrobiológie, objavil úlohu kvasiniek pri alkoholovom a mliečnom kvasení, zaviedol pasterizáciu - ničil kvasinky zahriatím na 60 stupňov C. Urobil prvé očkovanie proti besnote v r.1885. Zigmund Freud - rakúsky psychiater, založil 
učenie o psychoanalýze - sexuálny pud, vplyvy podvedomia na rozvoj človeka. Thomayer Josef český klinický lekár zakladateľ modernej internej medicíny a neurológie. Ambro Ján slovenský lekár - pôrodník, priekopník zdravotnej starostlivosti o matky - propagátor asepsy na Slovensku. Esmarch Johan August - nemecký vojenský chirurg (gumené škrtidlo proti krvácaniu, trojcípy šátok ako záves). Helmholz Herman - nemecký lekár, zakladateľ očného lekárstva, zaoberal sa akomodáciou, farebným videním, zostrojil oftalmoskop. Zaoberal sa aj vnímaním zvuku a vyšetrovaním sluchu. Pirogov N.l. ruský chirurg, zakladateľ modernej vojenskej chirurgie...

VII. Medicína 20. storočia (obdobie imperializmu a socializmu) - významný pokrok v 
prírodných vedách, pokrok vo fyzike a v technológiách dochádza k rozvoju diagnostických a terapeutických metód v medicíne (röntgenológia ,nukleárna medicína, elektrónová mikroskopia, 
klinická biochémia, endokrinológia, transplantácie, zavedenie antibiotík, objav krvných skupín a 
transfúznej techniky, vznik WHO, po II. svet. vojne, etc.). Rozvoj fyziky -Maria Curie-Sklodowska - spoluobjaviteľka umelej rádioaktivity spolu s manželom Pierre Currie. 
Rozvoj medicíny - predstavitelia: Berger Hans objaviteľ elektroencefalografu. Forsman Werner - nemecký lekár zaviedol katetrizáciu srdca. Riva- Rocci vynálezca sfygmomanometrie - nepriameho merania krvného tlaku. Ascheim Selmar- spoluobjaviteľ tehotenského testu založeného na prítomnosti pohlavných hormónov v moči tehotných žien. Banting Frederic objaviteľ inzulínu (1922). Francis Crick anglický molekulárny biológ - objaviteľ štruktúry DNA spolu s J. Watsonom v r.1953. Ken dal Edward americký biochemik, objaviteľ tyroxínu a hormónov kôry nadobličiek. Knaus Herman rakúsky gynekológ, autor teórie neplodných dní. Szent - Gorgyi maďarský biochemik - objavil vitamín C a pripravil synteticky kys. askorbovú. Christian Barnard - juhoafrický chirurg v roku 1967 vykonal prvú úspešnú transplantáciu 
ľudského srdca v Kapskom Meste. Pacient žil 18 dní. V r.1968 urobil druhú transplantáciu - pacient žil skoro 20 mesiacov. Ehrlich Paul - imunológ, vyrobil preparát Salvarsan proti syfilisu, objavil niektoré činidlá na dôkaz bilirubínu a cukru v moči. Hans Selye kanadský patofyziológ, autor teórie stresu pri nadmernej záťaži organizmu. - opísal 3 štádia stresu (alarmová reakcia, odolávanie, stav zlyhania organizmu). Blaškovič Dionýz - významný slovenský lekár - virológ (vírus chrípky, vírus kliešťovej encefalitídy). Alexander Fleming - škótsky lekár - bakteriológ, objaviteľ antibiotika penicilínu (1929) a enzýmu lysozýmu v r.1922. Zakladateľ éry antibiotík. Jan Jánsky český psychiater, jeden z objaviteľov krvných skupín v r.1907. Na rozdiel od Landsteinera - Jansky objavil všetky 4 krvné skupiny, zatiaľ čo Landsteiner 3 skupiny (v.r.1901). Landsteiner spolu s Wienerom objavili v r.1940 aj Rh faktor. De Hakey - americký chirurg, tvorca umelého srdca. Stanislav Kostlivý - český chirurg, zakladateľ slovenskej chirurgie v Bratislave. Karol Šiska - významný slovenský kardiochirurg. V r.1968 urobil prvú transplantáciu 
srdca v krajinách RVHP. Pokračovateľom dnes je prof. Fischer- Bratislava.