| predmet : |
ZÁKLADNÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY V MEDICÍNE |
|
| prednášajúci : | Prof. Mudr. Jakuš | |
| Fyzikálne diagnostické metódy
- Rőntgenologické vyšetrovacie metódy |
||
|
Sú to veľmi dôležité a efektívne vyšetrovacie metódy, ktoré sa od čias objavenia rtg. lúčov W.C.
Röntgenom v r.1895, neustále zdokonaľovali až po dnešné kombinované využitie účinkov rtg. žiarenia a moderných počítačových detekčných a zobrazovacích metód. Röntgen bol za objav X -
lúčov odmenený v r.1901 Nobelovou cenou. RTG zobrazovacie metódy tým že sú najrozšírenejšie a najlacnejšie sú prakticky aj najvýznamnejšie zobrazovacie metódy v medicíne. Ich princípom je rozdielna absorpcia a rozptyl rtg. žiarenia v jednotlivých tkanivách tela. RTG žiarenie (X - lúče): elektromagnetické vlnenie podobné svetlu ale s vlnovou dĺžkou 100000 -násobne menšou. Kým viditeľné svetlo má vlnovú dĺžku od 400 -760nm, tak rtg. lúče majú vlnovú dĺžku cca 0,05 nm. Rtg. žiarenie je IONIZUJÚCE, zdraviu škodlivé, na rozdiel od viditeľného svetla. Preto sa treba pred rtg. žiarením chrániť (olovené zástery, skrátenie expozície, dozimetria). RTG lúče vznikajú v röntgenovej lampe zloženej z kladne nabitej ANÓDY+ a záporne nabitej KATÓDY-. Katóda je obyčajne z Wolfrámu a je žeravená jednosmerným el. prúdom o I = 2-3 A, a vysiela záporne nabité elektróny e-. Anóda je napájaná z transformátora, ktorý dodáva prúd o napätí až 150 000 V. Tento prúd je vyhladený DC prúd, ktorý vznikol usmernením a vyhladením AC prúdu. Medzi oboma elektródami sa vytvára silné elmag. pole a tak elektróny sa pohybujú veľkou rýchlosťou. Elektróny narážajú do ANÓDY, ktorá ich zabrzdí, a vzniká veľké množstvo tepla (99 %) - olejové chladenie a len asi 1% rtg. lúčov, ktoré vychádzajú otvorom z röntgenky smerom ku pacientovi. Rtg. žiarenie môže byť tzv. charakteristické (závisí od materiálu ANÓDY) a žiarenie brzdné. Podstatou vzniku rtg. žiarenia je to, že elektróny z Katódy prechodom cez Anódu, vyrazia iné elektróny z obalu atómu, a na miesto vyrazených elektrónov v obale atómu prechádzajú iné elektróny a energetický rozdiel sa vyžiari ako rtg. žiarenie. Rtg. žiarenie je buď tzv. tvrdé, s kratšími vlnovými dĺžkami, dobre prechádzajúce tkanivami, a tzv. mäkké, s väčšími vlnovými dĺžkami, menej priepustné tkanivom. Platí, čím väčší je ANODOVÝ prúd, tým tvrdšie rtg. lúče vznikajú. Tiež platí, že čím je väčší KATÓDOVÝ (žeraviaci) prúd, tým je väčšia intenzita rtg. žiarenia. Rtg. lúče z röntgenky prechádzajú tkanivami pacienta, pričom narážajú na elektróny tkaniva, vznikajú fotoelektróny (Fotoefekt, Comptonov rozptyl, Tvorba e-pozit. párov)a tie umožňujú vznik rtg. obrazu tkanív. Fotóny rtg. žiarenia prechádzajú cez stenu röntgenky, potom sú nízkoenergetické fotóny absorbované v primárnej done (hliník) a po prechode orgánom sú absorbované v tzv. Buckyhodone(tenké olovené pásy) uloženej tesne pred filmom. Také tkanivá ako sú svaly, tukové tkanivo sa znázorňujú veľmi zle, naopak kostné tkanivo, ale aj vzduchová bublina v žalúdku sa zobrazia veľmi kontrastne. Preto mäkké tkanivá, ako je napr. pažerák, črevo, žlčník, vidíme na rtg. snímku zle v natívnom preparáte. Ak ich chceme zviditeľniť, potom podávame rtg. kontrastné látky do tela, napr. báryová kaša (tzv. pozitívny kontrast) injikovanie farbív do krvného riečišťa, a tieto látky sa dostávajú krvou do orgánov. Napr. jódové kontrastné látky na vyšetrenie štítnej žľazy, thórium, ale kontrastnou látkou môže byť aj vzduch, príp. kyslík, alebo Hélium (tzv. negatívny kontrast) pri zobrazení mozgových komôr a pod. RTG obraz je tieňový obraz určitého orgánu, pričom čierno-biely kontrast obrazu veľmi závisí od odstupňovanej absorpcie rtg. žiarenia tkanivom, čo má za následok odstupňované sčernanie rtg. filmu. Veľmi závisí aj od charakteru tkaniva, od jeho hrúbky, ale aj od spomínanej tvrdosti či mäkkosti rtg. žiarenia, ďalej od fotografickej emulzie, kvality a spracovania filmu. Ročná dávka rtg. žiarenia je max. 5mSv pre stochastické (chronické, rakovinové) účinky 50mSv pre deterministické (akútne, orgánové) účinky.
SKIASKOPIA -
obr. prezeranie orgánov pod štítom - je klasická a dobrá metóda na zobrazenie
SKIAGRAFIA -
snímkovanie, namiesto štítu sa používa fotografický film, na ktorom viac rtg. žiarenia spôsobí väčšie sčernenie filmovej emulzie. Exponovaný film sa vyvoláva chemicky, ustaľuje, suší, podobne ako film používaný vo fotoaparáte. Kvalita získaného obrazu pri skiagrafii je lepšia ako pri klasickej skiaskopii. Na zlepšenie kontrastu sa používajú napr. tzv. kontrastné látky. Pri digitálnej subtrakčnej angiografii sa zhotovia dve snímky tej istej oblasti - jedna snímka je s kontrastnou látkou a druhá bez - potom sa obrazy digitálne od seba odčítajú a na výslednom snímku sa objaví len to čím sa obrazy navzájom líšili (krvné riečište, krvný výron a pod.) TOMOGRAFIA
znamená vyšetrenie orgánu, po jeho vrstvách -dôležité na posúdenie prerastania
Výpočtová tomografia (computerova-CT )
- moderná rtg. zobrazovacia metóda, ktorá sa zaviedla do medicínskej rtg. praxe asi v r.1973 a v r.1979 bola odmenená Nobelovou cenou, za tzv. |